for correct function of this site, i need to use cookies...
move to top
none

Lipka discussion forum

new "Jerusalem"

sk | en | aA
if you want to discuss, you must... registrater
if you had lost your password... reset password

information of the day :

you are here : 

main page  /  politics  /  theme

Ukrajina voči Rusku: vrátiť stav do r. 1991. Prečo nie – komplexn

entries
1
shows
30
uniques
12
theme was created 13.5.2024 13:47 by Kasafran
1
13.05.2024, 13:47
Ukrajina voči Rusku: vrátiť stav do r. 1991. Prečo nie – komplexne...!
Milan Antal
12. mája 2024 21:58

Nuž, dalo by sa súhlasiť. Za podmienky: ak by išlo o komplexný návrat západných aj ruských pozícií po získaní nezávislosti Ukrajiny v r. 1991.

Pozrime sa, aká bola situácia v r. 1991:
16.7.1990 Ukrajinská SSR vyhlásila zvrchovanosť v rámci ZSSR.
20.1.1991 aj na Kryme prebehlo referendum, ktoré rozhodovalo o otázke v znení: „Ste za nezávislú republiku Krym a ste za začlenenie Krymu do ZSSR?“. 93% účastníkov referenda pri 81 percentnej účasti rozhodlo o obnovení Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky, čo bol štart na ratifikáciu Krymu ako ďalšej suverénnej zväzovej republiky v rámci ZSSR. Išlo teda o povýšenie Krymu z oblasti na autonómnu republiku.
12.2.1991 bola obnovená autonómna republika pod názvom Autonómna republika Krym v rámci zostavy Ukrajinskej SSR.
Najvyšší soviet Ukrajinskej SSR zákon „O obnovení Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky“ schválil a Krym sa s účinnosťou od 19. 6. 1991 stal autonómnou republikou v rámci Ukrajiny. Autonómia Krymu bola včlenená do Ústavy Ukrajinskej SSR.
24.8.1991 vyhlásila Ukrajina nezávislosť ako Ukrajinská republika.
4.9.1991 prijal Krymský parlament Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu – ako dôsledok referenda z 20. 1. 1991.  Na Kryme obývanom prevažne Rusmi existovali silné tendencie počas rozpadu ZSSR k znovupripojeniu k Rusku a autonómia bola kompromisom, ktorý dovolil Krym udržať v zostave Ukrajiny. Krymská vláda podporovaná ruskou väčšinou obyvateľov usilovala o väčšiu mieru nezávislosti na Ukrajine, ekonomickú samosprávu či zavedenie moskovského času.

Krym schválil štátnu suverenitu ešte pred prijatím  ústavy Ukrajiny.
1.12.1991 bolo zorganizované na Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny, ktoré prebehlo aj na Kryme, v ktorom 54% ľudí hlasovalo za vznik samostatnej Ukrajiny, hoci 9 mesiacov predtým hlasovali za zachovanie ZSSR. Toto referendum bolo teda iba o vzniku samostatnej Ukrajiny, nie o vzdaní sa Krymu svojej samostatnosti, keďže ten už vyhlásil 4. 9. 1991 štátnu suverenitu. V tomto prípade ak uplatníme logiku postoja Ukrajiny ku Krymu, aj v prípade vyhlásenia samostatnosti Ukrajina si nepýtala súhlas od ZSSR na konanie referenda a referendum sa nekonalo na území celého ZSSR.
Pri uskutočňovaní rozhodnutia o vystúpení Ukrajiny zo ZSSR bol porušený článok 3 zákona ZSSR O postupe riešenia záležitostí spojených s vystúpením zväzovej republiky zo ZSSR, podľa ktorého sa v Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike malo usporiadať samostatné referendum k otázke jej zotrvania v ZSSR alebo v krajine vystupujúcej zo ZSSR teda v Ukrajinskej SSR.
7-8.12.1991 predstavitelia Ruska, Bieloruska a Ukrajiny v Bielovežskom pralese, ako spiklenci za chrbtom prezidenta ZSSR M. Gorbačova, podpísali dohodu o rozpustení ZSSR. Tvrdili, že ako zakladajúce krajiny ZSSR (spolu so Zakarpatskou rep.) majú na ukončenie činnosti ZSSR právo, napriek referendu v ZSSR z mája 1991, v ktorom za zachovanie ZSSR hlasovalo vyše 78 % zúčastnených voličov kladne.
Udialo sa to na základe tzv. zákona o „rozpade“ ZSSR, v ktorom sa, okrem iného, hovorilo, že každá z 15-tich republík musí dať po odčlenení od ZSSR právo svojim vlastným republikám taktiež sa (referendom) rozhodnúť, či chcú žiť vo zväzku s ňou alebo samostatne.
V Gruzínsku sa na základe referenda rozhodli odčleniť Južné Osetsko, Abcházsko a o odčlenení špekulovalo aj Adžarsko. Na Ukrajine referendum o odčlenení rozhodlo o samostatnosti Krymu.

Anexia Krymu Ukrajinou
V roku 1991 bola prijatá medzivládna dohoda, že o Kryme rozhodne referendum. Ukrajinci teda v podstate  rátali s tým, že Krym sa vráti do zostavy RF, pretože historicky, kultúrne to bolo ruské územie, spätá najmä s Čiernomorskou flotilou..
5.5.1992 Krymský parlament schválil Akt o vyhlásení nezávislosti Republiky Krym.
6.5.1992 Krymský parlament prijal Ústavu Krymu, v ktorej sa hovorilo, že Krym je samostatným štátom v spoločnom zväzku s Ukrajinou („Nezávislý štát v štruktúre Ukrajiny“). Ústava v sebe zahrňovala body o suverenite a sebaurčení, čiže Krym mohol kedykoľvek zvážiť svoje zotrvanie v spoločnom zväzku s Ukrajinou, teda mal právo na odtrhnutie. Parlament tiež zaviedol úrad prezidenta.
V auguste 1992 bolo  na Kryme naplánované referendum, ktoré malo potvrdiť proces osamostatnenia Krymu. Ukrajinský parlament ale tvrdo požadoval zrušenie nezávislosti Krymu, vyvíjal politický a vojenský nátlak a dal krymskému parlamentu týždenné ultimátum, aby Republiku Krym zrušil.
30.6.1992 bola dosiahnutá dohoda,, že krymská ústava bude zrušená a Krymu bol potvrdený status autonómnej republiky. Bol schválený zákon o rozdelení právomocí medzi štátnymi orgánmi Ukrajiny a Republiky Krym.

14.10.1993 na Kryme bola ustanovená funkcia Prezidenta Republiky Krym.
V r. 1994 bola medzi Ruskom a Ukrajinou podpísaná dohoda, v ktorej sa dala možnosť obyvateľom Krymu možnosť rozhodnúť o osamostatnení sa.
V máji 1994 krymskí poslanci odhlasovali znovuzavedenie ústavy a zvolili Jurija Meškova prezidentom.
Následne ukrajinský prezident Leonid Kravčuk vydal viacero dekrétov, obmedzujúcich právomoci krymských vládnych orgánov. De facto posledné desaťročia bol Krym Ukrajinou nezákonne okupovaným územím.
15.9.1994 úrady Ukrajiny zrušili uznesenie Sevestopoľského mestského sovietu o ruskom štatúte mesta.
21.9.1994 premenovala Najvyššia rada Ukrajiny Republiku Krym na Autonómnu republiku Krym (ARK).
V marci 1995 rozhodnutím Najvyššej rady (parlamentu) Ukrajiny a prezidenta Ukrajiny, bez súhlasu krymského ľudu, bola krymská ústava zrušená, bola zrušená aj funkcia prezidenta. Ukrajinská vláda zaviedla priamu správu Krymu, ktorá bola zrušená koncom r. 1995. Takto bolo svojvoľne zmenené postavenie Krymu ako de facto nezávislého štátu v správe Ukrajiny na status Autonómnej republiky ako územnej jednotky Ukrajiny. Ukrajina Krym de facto anektovala.
21.10.1995 prijal krymský parlament upravenú ústavu, ktorá bola 28. 6. 1996 potvrdená celoukrajinským parlamentom v novej ukrajinskej ústave. Podľa §10 ukrajinskej Ústavy z roku 1996 sa na Krym vzťahovali samostatné právne ustanovenia, ktorými sa právne uplatňujú práva národov. Podľa článku 138.2 ukrajinskej ústavy, právomoc Autonómnej republiky Krym zahŕňa „organizáciu a priebeh miestneho referenda“, v ústave sa nehovorí, že platnosť referenda je obmedzená územím samotného Krymu. Krym teda podľa ukrajinskej ústavy a ústavy Krymu mal právo usporiadať referendum na miestnej úrovni.
21.10.1998 krymský parlament prijal tretiu verziu krymskej ústavy, bol ustanovený názov +Autonómna republika Krym. 23. 10. 1998 ukrajinský prezident Leonid Kučma podpísal zákon, ktorý ju schválil. Článok 48 krymskej ústavy deklaroval právo Krymskej republiky vypísať referendum, týkajúce sa podstatných otázok pre krymské obyvateľstvo.
18.5.1999 na Kryme bol uskutočnený neúspešný atentát na predstaviteľa V. Ševcova.
Od r. 2000 má Krym vlastnú hymnu.
Návrat do r. 1991 by znamenal aj uznanie Deklarácie o štátnej suverenite Krymu zo 4.9.1991 a jeho práve rozhodnúť o svojej budúcnosti.

Rusko by mohlo požadovať návrat pred založením ZSSR:
Ukrajina po r. 2014 začala tvrdo presadzovať dekomunizáciu a desovietizáciu, teda zbavenia sa všetkého dedičstva ZSSR.
V súvislosti s utvorením ZSSR v r. 1922 treba pripomenúť, že v r. 1922 Ukrajina do zostavy ZSSR vošla bez Charkova, Chersona, Odesy, Donecka, Luhanska.
Bez Krymu
Bez západnej Ukrajiny so Ľvovom, ktoré do r. 1939 ovládalo Poľsko.
V r. 1946 bola k Ukrajine pričlenená Podkarpatská Rus, ktorá patrila do zostavy Československa.
Tieto ohromné územia boli odovzdané bezplatne sovietskej Ukrajine. Pri osamostatnení Ukrajiny a jej snahy o dekomunizáciu a desovietizáciu je možné postaviť aj otázku vrátenia týchto území – prinajmenšom uskutočnenia referenda, kam tieto oblasti chcú patriť.

Návrat NATO do pozícií v r. 1991 – 16 členov vystúpiť.
V r. 1991 malo NATO 16 členov. Dnes má 32 členov.
V r. 1999 sa NATO rozšírilo o Maďarsko, Poľsko a Českú republiku – 4. rozšírenie NATO.
V r. 2004 sa NATO rozšírilo o Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko – 5. rozšírenie.
V r. 2009 sa NATO rozšírilo o Chorvátsko a Albánsko – 6. rozšírenie.
V r. 2017 sa NATO rozšírilo o Čiernu Horu – 7. rozšírenie.
V r. 2020 sa NATO rozšírilo o Severné Macedónsko.
V r. 2023 sa NATO rozšírilo o Fínsko.
V r. 2024 sa NATO rozšírilo o Švédsko.
Ak by sa členstvo v EÚ aj rešpektovalo, ako aj členstvo v EAEÚ, členstvo v NATO by sa muselo zrušiť 16 krajinám, vrátiť situáciu do r. 1991.

Varšavská zmluva zanikla 1. 7. 1991.
Takže by sa mohol požadovať aj návrat Varšavskej zmluvy.
created by dzI/O 2015 - 2024 size : 63 176 B generated in : 0.337 s this site needs to use cookies, to work properly... version : 1.05 ( 27.4.2024 21:45 ) themes displays : 22 719 869 x unique displays : 2 551 102 x ip address : 44.211.117.197

support

page has income only from voluntary donaters

for month 2024 / 5, donaters clicked me on ads 4,22 € (18 clicks), thanks...

please, support creator
by bank transfer
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
SWIFT: TATRSKBX
account name:
Dziak Maroš, Ing.
bank:
Tatra banka, a.s.
Hodžovo námestie 3
811 06 Bratislava 1
none
by PayPal
by Viamo
none
by Donater
none
by mail
Ing. Maroš Dziak
Budovateľská 67
075 01 Trebišov
Slovakia, EU
and now look, who donated

facebook

MaDzi
Lipka
Help
Zmysel života
Kniha života
Documentor
Univerozum
share this page

statistics

TOPlist